Máte predstavu o tom, akú cestu absolvoval diamant, ktorý zdobí váš zásnubný prsteň, či elegantný zlatý prívesok? Mnohí z nás si túto otázku položili určite niekoľkokrát. Odpoveď je dozaista veľmi zaujímavá.

surové diamanty

Fungovanie diamantového reťazca

Na úvod je potrebné uviesť, že za posledné desaťročie došlo v celom „diamantovom reťazci“ k značným zmenám. Ich príčinou je predovšetkým postupné oslabovanie pozície najväčšej diamantovej spoločnosti, ťažobného gigantu De Beers, na trhu s diamantovou surovinou. V posledných rokoch si svoje pozície upevnilo niekoľko ďalších ťažobných spoločností, ktoré si postupne uberajú z koláča, ktorý ešte koncom minulého storočia patril takmer celý pod záštitu skupiny De Beers Group of Companies. V roku 1995 predstavovala ich produkcia takmer 80% podiel na svetovom trhu, čo znie priam neuveriteľne. Dnes je to približne jedna tretina.

V osemdesiatych rokoch minulého storočia putovala prevažná väčšina vyťažených diamantov zo svetových ložísk do obchodnej centrály De Beers (vtedy CSO – Central Selling Organization, dnes DTC – Diamond Trading Company) v Londýne. V CSO sa surové diamanty triedili podľa kvalitatívnych kritérií a následne sa z nich vytvárali uzatvorené balíky, ktoré obsahovali diamanty rôznych kvalitatívnych tried. Každý balík mal podľa obsahu svoju cenu. Tieto balíky sa potom predávali každých päť týždňov počas predajných dní v Londýne a vo švajčiarskej Lucerne „sightholderom“ (účastníkom, ktorý mali výlučné právo nakupovať priamo od De Beers). Nikto iný nemal k surovine spadajúcej do obchodného portfólia De Beers priamy prístup.

Zmena pravidiel

V uplynulých rokoch však došlo k výrazným zmenám, týkajúcich sa výberu sightholderov a niekoľkých ďalších pravidiel obchodovania, v dôsledku protimonopolného tlaku zo strany príslušných orgánov Európskej únie a na americkom kontinente vlády USA. Princíp však zostal zachovaný. Surovina, ktorú nakúpi sightholder, je buď následne spracovávaná priamo ním alebo je odpredávaná ďalej brusičským firmám na spracovanie. Z brusiarní potom prevažná väčšina diamantov šperkárskej kvality putuje do niektorého zo svetových diamantových centier, z ktorých sa ďalej prostredníctvom diamantových búrz a dealerov dostáva na otvorený trh. Najväčším takýmto centrom sú už dlhodobo belgické Antverpy, cez ktoré v rôznom štádiu spracovania prejde takmer 70% všetkých vyťažených diamantov z celého sveta.

Okrem suroviny distribuovanej pod záštitou skupiny De Beers je dnes na trhu dostupné aj relatívne veľké množstvo diamantovej suroviny od iných dodávateľov, ako napríklad ruská Alrosa či nadnárodný koncern Rio Tinto. Túto zmenu posledných rokov spôsobuje najmä rozvoj nových ťažobných lokalít, ktoré nepatria do portfólia skupiny. Mnohé z ťažobných spoločností majú svoje predajné pobočky vo väčšine svetových centier obchodu s diamantmi. Niektoré z nich predávajú surovinu obdobným spôsobom ako De Beers, prevažná väčšina však v súčasnosti distribuuje surové diamanty priamo na otvorený trh.

Centrá spracovania diamantov

Medzi najväčšie spracovateľské a obchodné centrá patria v súčasnosti India, Belgicko, Rusko, USA, Izrael, prudko sa rozvíjajúca Čína, Juhoafrická republika a niektoré ďalšie krajiny predovšetkým v juhovýchodnej Ázii. Najmä cena za prácu v tej ktorej oblasti je určujúcim faktorom pre to, aký druh diamantov sa v danej krajine brúsi. Rusko bolo vďaka dôslednej kontrole v rámci svojho režimu vždy považované za krajinu s veľmi vysokou kvalitou výbrusu. Rovnako na tom boli brusičské centrá v Antverpách, Tel Avive či New Yorku.

V Indii sa vďaka veľmi lacnej pracovnej sile vo veľkom množstve brúsia aj malé kamene, ktoré je neekonomické brúsiť napríklad v Európe či iných tradičných spracovateľských centrách. Mnohé rozdiely sa však medzi jednotlivými oblasťami značne zmenšujú, nakoľko moderné technológie s malou potrebou ľudských zásahov a veľmi kvalitnými výstupmi postupne prenikajú do všetkých končín sveta.

Prečítajte si aj články na témy Výskyt diamantov vo svete a Diamantové náleziská.