Syntetické diamanty bývajú často označované ako falošné. Zamieňanie týchto pojmov však nie je správne. Syntetický diamant nie je falošný, je to skutočný diamant vyrobený v laboratóriu, teda taký ktorý nevznikol v prírode ako výsledok prirodzených procesov pod zemským povrchom. Je veľmi dôležité, že rozdiel medzi prírodnými a syntetickými diamantmi existuje, sú navzájom rozlíšiteľné a teda tieto drahokamy nemožno spolu zamieňať.

Rovnako nesprávne je delenie diamantov, často podporené silným marketingom klenotníckych spoločností, na dobré či zlé. Syntetické diamanty nie sú zlé diamanty. Zlé či falošné diamanty skutočne poznáme. Tie však vznikajú úmyselnou zámenou syntetických diamantov – ktoré sú oveľa lacnejšie – za prírodné, pričom sa cielene zatajuje ich laboratórny pôvod. Tento podvod sa často realizuje za účelom nekalého navýšenia ceny a umelého nadhodnotenia syntetických diamantov. Takúto praktiku však možno bez akýchkoľvek problémov prirovnať k tomu, ako by niekto za prírodný diamant označoval napríklad obyčajné sklo. Pri syntetických diamantoch je však riziko o to väčšie, že odlíšiť ich (na rozdiel od všetkých ďalších napodobenín prírodného diamantu) dokáže iba špičkovo vybavené gemologické laboratórium.

Chemické zloženie a fyzikálne vlastnosti syntetických diamantov sú veľmi podobné vlastnostiam ich prírodných náprotivkov. Práve tie najmenšie rozdiely v chemickej štruktúre a fyzikálnych vlastnostiach však vytvárajú základ pre ich vzájomné rozlíšenie.

Na základe poznatkov súčasnej vedy vieme, že prvé diamanty v prírodných podmienkach vznikali v období približne pred 3300 miliónmi rokov, v úvodných etapách vzniku našej planéty, v hĺbkach okolo 120 až 200 kilometrov pod zemským povrchom v zónach s teplotou v rozmedzí od 1200 do 1500 °C a tlakom v rozmedzí od 4,5 do 6 MPa. Vznikali intruzívne – pod zemským povrchom v oblastiach aktívnych vulkánov. Dôležitým aspektom uvedeného procesu je, že prírodné diamanty boli vystavené uvedeným podmienkam po veľmi dlhú dobu. Na základe súčasného poznania sa predpokladá, že sa jednalo o obdobie niekoľkých miliónov rokov. A práve v dôsledku tohto dlhodobého a veľmi pomalého procesu došlo pri vzniku prírodných diamantov k špecifickému usporiadaniu atómov chemických prvkov, ktoré diamanty tvoria. Napriek všeobecnej predstave, že diamant je čistý uhlík, tomu v skutočnosti nie je tak. V stopových množstvách totiž diamant často obsahuje aj atómy dusíka, niekedy bóru či vodíka. A práve tieto chemické prvky v zložení diamantu, a predovšetkým ich špecifické usporiadanie v jeho štruktúre, bývajú často kľúčom k rozlíšeniu prírodných diamantov od syntetických. Typickým príkladom sú diamanty, ktoré v gemológii označujeme ako typ Ia, ktoré vo svojej chemickej štruktúre obsahujú atómy dusíka agregované v skupinách obvykle po dvoch. Takýto diamant, ktorého chemická štruktúra je priamym dôsledkom extrémne zdĺhavého procesu jeho vzniku v prírode, nemožno vyrobiť synteticky, v laboratóriu. Dôsledkom rýchleho procesu kryštalizácie je totiž aj to, že atómy dusíka sa izolujú a v chemickej štruktúre ich nemožno nájsť spojené v uvedených agregátoch. Ak vezmeme do úvahy, že dusík tvorí z celkovej štruktúry diamantu približne 0,1%, môže sa tento rozdiel javiť ako zdanlivo zanedbateľný. Práve tento rozdiel však vytvára základný predpoklad pre to, aby sme pomocou metód ako napríklad Fourierova transformačná infračervená spektroskopia dokázali presne určiť pôvod toho ktorého diamantu.

Z gemologického hľadiska je teda veľmi dôležité, že sa jedná o odlíšiteľné drahokamy, ktoré nemožno navzájom zamieňať. Úlohou gemológie je presne identifikovať a analyzovať predložený materiál. Gemológii však už neprináleží posudzovať ekonomické či sociálne aspekty toho ktorého drahokamu.

Je tiež dôležité vedieť, že cena syntetických diamantov  predstavuje len malý zlomok v porovnaní s cenou diamantov prírodných. S rozvojom technológie výroby syntetických diamantov sa tento rozdiel bude čím ďalej tým viac a viac zväčšovať. Cena syntetických diamantov teda časom značne poklesne, podobne ako tomu bolo napríklad u rôznych syntetických odrôd korundu ako sú rubín alebo zafír. Syntetické rubíny klenotníckej kvality sa produkujú už takmer celé jedno storočie. Rozdiel medzi nimi a prírodnými rubínmi sa dá  z hľadiska fyzikálnych vlastností a chemického zloženia prirovnať k rozdielu medzi prírodnými a syntetickými diamantmi. Ich cena však dnes nepredstavuje ani tisícinu z ceny unikátnych prírodných rubínov. Za celé toto obdobie si prírodné rubíny nielen zachovali svoju hodnotu, v mnohých prípadoch došlo k jej reálnemu a často veľkému rastu.

Je slobodnou voľbou každého, aký diamant si pri výbere do šperku zvolí. Či obdivuje diamant pre jeho tvrdosť a ďalšie fyzikálne vlastnosti, ktoré majú prírodné aj syntetické diamanty spoločné a dá teda prednosť dostupnému, avšak človekom vytvorenému produktu alebo naopak prírodnému drahokamu, ktorý je síce drahší, no jeho vzácnosť a cena súvisia s jeho obmedzeným výskytom v prírode. To už je však ideová otázka.