Náleziská diamantov

Po samotnom vzniku putovali diamanty zväčša za pomoci geologických procesov do vyššie položených miest, tzv. úložných zón. V týchto zónach bola teplota relatívne nízka (v rozmedzí od 900 do cca 1200 °C), čím sa zabránilo dekompozícii diamantu späť na uhlík, ku ktorej pri teplote okolo 1200 °C bez prítomnosti kyslíka pomaly dochádza.

Diamanty sa k zemskému povrchu, resp. do oblastí tesne pod ním dostali počas prudkých vulkanických erupcií, čo je zrejmé podľa ich výskytu vo vertikálnych sopečných kanáloch, ktoré sú tvorené vyvretou horninou – kimberlitom. Tieto kanály sa označujú ako kimberlitové pipy a dodnes sú považované za jediné primárne náleziská diamantov.

Primárne a sekundárne náleziská

Najmladšie pipy obsahujúce diamanty vznikli približne pred 100 miliónmi rokov, čo v mnohých prípadoch dokladuje značný časový rozdiel medzi vznikom diamantov a ich prenosom k zemskému povrchu. Okrem výskytu diamantov v primárnych ložiskách – pipách, ktoré sme už spomenuli, sa diamanty v súčasnosti nachádzajú a ťažia i v ložiskách sekundárnych. Vo väčšine prípadov sa jedná o náplavové, niekedy i veterné typy ložísk. Proces ich vzniku je logický vzhľadom na geologické procesy prebiehajúce na našej planéte.

Kimberlitové pipy mali vo väčšine prípadov v období svojho vzniku hĺbku 2 až 3 kilometre. Postupne však, najmä vplyvom vody a vetra, dochádzalo k erózii zemského povrchu, čím sa aj diamanty uložené v pipe dostávali na zemský povrch. Rovnako vplyvom vody a niekedy aj vetra neskôr dochádzalo k prenosu diamantov z povrchu pipy na iné miesta.

Náplavové ložiská diamantov

Veľakrát, najmä v dôsledku tokov riek boli diamanty odnášané z primárnych ložísk postupne až na morské pobrežie, kde sa časom vytvorili veľké zásoby diamantov v sekundárnych – náplavových ložiskách.

Tieto diamanty sú značne vyššej kvality ako diamanty z primárnych ložísk a to v dôsledku dlhého transportu, počas ktorého sa diamanty nižšej kvality väčšinou rozštiepili na maličké kúsky. Napríklad náplavové ložiská diamantov na pobreží Namíbie obsahujú až 95% diamantov šperkárskej kvality, ktoré boli riečnym tokom transportované na vzdialenosť až 1000 kilometrov z primárnych ložísk v centrálnej časti Juhoafrickej republiky. Iba pre porovnanie, uvedené primárne ložiská dosahujú obsah diamantov šperkárskej kvality asi 35% z ceklovej produkcie.