Podmienky potrebné na vznik akéhokoľvek drahokamu sú veľmi špecifické, náročné vzhľadom na koexistenciu všetkých potrebných faktorov. Čím menšia pravdepodobnosť ich súčasnej koexistencie, tým menšie množstvo vzniknutých minerálov. V praxi to znamená približne to, že čím menšia je pravdepodobnosť toho, že súčasne na jednom mieste za prítomnosti potrebných látok vzniknú také teplotné a tlakové podmienky, aby mohol nejaký drahokam vzniknúť, tým je ho menej a tým je aj vzácnejší. Diamant patrí v tomto smere medzi veľmi špecifické minerály.
Dodnes nie je úplne objasnený presný proces jeho vzniku v prírode a mnohé teórie iba s menšou či väčšou pravdepodobnosťou poukazujú na určité fakty týkajúce sa jeho vzniku.
Čo vieme o vzniku diamantov
Asi pred 3300 miliónmi rokov, v úvodných etapách vzniku našej planéty, v hĺbkach okolo 120 až 200 kilometrov pod zemským povrchom v zónach s teplotou v rozmedzí od 1200 do 1500 °C a tlakom v rozmedzí od 4,5 do 6 MPa vznikali prvé diamanty. Vznikali teda intruzívne – pod zemským povrchom v oblastiach aktívnych vulkánov. Chemický zápis procesu, pri ktorom diamanty vznikli je problematický, nie je totiž úplne jasné, odkiaľ pochádzal uhlík ako stavebný prvok diamantu. Napriek všetkému, v súčasnosti sa za najpravdepodobnejší chemický zápis procesu vzniku diamantu považuje nasledovná reakcia:
2FeS + CO2 ⇒ 2FeO + S2 + C (diamant)
Je predpoklad, že väčšina diamantov vznikla do obdobia pred cca 990 miliónmi rokov. Od tohto obdobia do súčasnosti už proces kryštalizácie diamantov v prírode nebol vedecky preukázaný, čiže akákoľvek ťažba predstavuje znižovanie existujúcich prírodných zásob smerujúce pravdepodobne k ich úplnému vyčerpaniu.
